A tak som tu...ležím na posteli a venujem sa sebe...myšlienkam, pocitom. Ukladám si ich. Do toho ešte pozerám dokumenty. Sem tam mi uniká čo hovoria a len tak pozerám do blba, ani neviem na čo poriadne myslím.
Zrazu som si spomenula...na to ako mi niekto povedal, že ma má rád. Moja odpoveď na vyznanie bola: „Si predstav, že by som sa každý deň smiala ako šialená na hlúpostiach a z ruky by som nepustila fľašu červeného vína a do toho by mi sem tam preplo na taliansky temperament a hádzala by som taniere o stenu. Ja už som sa zmierila s tým, že budem naveky sama, tak mi nekaz plány!" Ten niekto sa len usmial, usmial, ale tak inak...
Dosť bolo, dosť bolo toho upínania sa na iných! Je čas myslieť sama na seba a vedieť si dať lásku...ja a mne...