Začali cestovať...Španielsko bolo ich cieľom...najskôr dva mesiace tam, potom dva mesiace hentam. Až sa zaľúbili. Láska to bola na prvý pohľad. Bol to Madrid, ten čo im podlamoval kolená keď prechádzali jeho ulicami. Bohužiaľ povinnosti na Slovensku ich donútili vrátiť sa! Treba predsa študovať, hľadať si brigádu a robiť všetky tie veci, ktoré sa robia bežne, keď má človek 19.
Avšak láska je láska...a ani jedna z dievčat nevedela zabudnúť, nedalo sa! Pri vysedávaní na intrákovských teraskách len spomínali aké to bolo krásne a aké by to mohlo byť, keby...
A tak, jedna, tá ktorá mala viac odvahy, jedného dňa zvolala poradu. Nasledovala správa o tom, že odchádza. Smer Madrid! Študovať? Nejaký študentský program? Nie! Ona sa sťahovala, jednoducho len tak žiť niekde inde. To bolo sĺz, ale napriek slzám bola veľmi podporovaná. O mesiac na to mala letenku a kúpený obrovský kufor...
Samozrejme druhú to škrelo, nevedela si to vysvetliť. Ako to, že ona nemá toľko odvahy, prečo, prečo tu má ostať? O ďalší mesiac na to nastupovala na lietadlo s tým istým obrovským kufrom, len inej farby...
Nebolo to ľahké...oznámiť to rodine, odísť zo školy, opustiť priateľov! Ale nikdy to ani jedna z nich neľutovala! A už je to rok! Rok tomu všetkému... Už rok si dievčatá žijú to svoje španielske bláznovstvo.
A obrovské kufre...tie pekne oddychujú pod posteľou, až do chvíle, kým sa znovu nezaľúbia.
