Sicílska svadbovica

Autor: Diana Turčanová | 22.2.2012 o 13:22 | (upravené 22.2.2012 o 13:33) Karma článku: 6,74 | Prečítané:  1016x

Tak naposledy som bola na svadbe asi ako 15ročná...klasické rodinnovky.  Nuž ale prišlo to...jedného krásneho dňa s nádychom jari...nečakané pozvanie na svadbu. Pravdu povediac som zostala trochu v šoku, pretože daného priateľa som už nevidela poriadne skoro rok.  Ale to nebránilo môjmu veľkému nadšeniu z pozvania. Boli sme pozvané aj s mojou drahou kamarátkou, tak sme to krásne všetko prežívali spolu.

Okrem toho svadba sa konala na Sicílii....nasledovalo hľadanie leteniek...Madrid - Trapani ...70 eur spiatočná...no nekúp to. To bolo radosti! Svadba mala byť 18teho...dovtedy nasledovalo zháňanie šiat, topánok a ostatných doplnkov. A keďže ja ako vždy robím všetko na poslednú chvíľu, tak aj teraz som si ráčila kúpiť topánky až v deň odletu, však prečo nie...

Odlet bol v piatok o 17:00...boli sme upovedomené, že tým istým letom ide aj rodina z nevestinej strany. Nevesta je Kolumbijčanka, tak už na letisku sme sa nenápadne obzerali, že kto tak asi môže ísť s nami...keď už sme sa usadili, tak sme si všimli, že tak tri rady pred nami sedí dievča nápadne podobné neveste...ale veľmi sme sa nehrnuli do oslovenia.

Na letisko po nás prišiel ženích...nasledovalo zoznámenie s kolumbijskou stranou a odvoz do penziónu, kde nás ubytovali. Keďže nevesta mala na hlave niečo, čo sa vďaka nátačkám podobalo prilbe, namiesto reštaurácie sme išli na večeru k ženíchovým rodičom. Nastali trošku trápne situácie, keďže sme si rozumeli len veľmi málo s talianskou stranou, ale keď prišli 4 obrovské pizze, atmosféra sa uvoľnila...a tá pizza...hmm

Na druhý deň nasledoval budíček o nejakej ôsmej ráno, totižto o 11tej už bol obrad na radnici. Naše kolumbijské kámošky sa ešte išli česať a líčiť...no a my sme si v klude dali raňajky, trošku špirály, jednoducho zopli vlasy a heja hou na svadbu. Na náš výzor, príjemne jednoduchý, nasledovali kolumbijské narážky typu: „Aké ste pekné, také jednoduché."  Nič iné sme ale od vyprsených a vyčesaných krásiek nečakali.

Obrad bol veľmi rýchli...a hlavne taliansky, takže som poriadne rozumela len stručné ÁNO. Nasledovalo veľa fotiek...a to čo som vždy chcela zažiť...hádzanie ryže a lupienkov...krása. Potom nás hore dole prevážali po Trapani a fotili sme sa. Oni, neskôr my s nimi, oni s nimi, atď. Ako nás tak prevážali hore dole tí taliani, do toho hrala talianska hudba, celý čas sme mali výhľad na more a na mlyny, na vyťaženú soľ...sa mi na sekundu zazdalo, že čas sa zastavil...cítila som len šťastie, ich šťastie, moje šťastie...jednoducho bolo tam...a tak som sa len nadýchla a ďalej som obdivovala krásy tohto ostrova.

Po fotkách nasledoval príchod do reštaurácie. Myslím, že veľa žien sníva o tom mať svadbu na takom mieste, priamo na pláži, kde sú veľké presklené okná s výhľadom na more. Bolo to veľmi romantické. Boli sme usadené medzi najbližšiu rodinu, aj nám to prišlo trochu divné, ale však čo, len sme sa potešili. Nasledovala hostina...asi 6 chodov...pomedzi ktoré bol vždy čas porozprávať sa s ľuďmi naokolo. Trošku sme sa nasmiali s tou mojou slovenskou kamarátkou, totižto ako predjedlo prišli čipsy, na ktorých boli poukladané kúsky pizze a nejaké malé kúsky párkov...a na stole bolo len pár fliaš bieleho vína. Sme si hneď pomysleli, že toto na Slovensku predložiť svadobčanom by bola odvaha. Po predjedle nasledovali chody typu: morské plody, cestoviny, ryba. Všetko bolo výborné! Pomedzi chody nasledoval malý program dvoch tanečníkov...predviedli nejaké tie latino tanečky a potom nás vyzvali všetkých do tanca! Som sa cítila ako v nejakom tábore, keď sa dopredu niekto postaví a na smiešnu hudbu máš po ňom opakovať ešte smiešnejšie kroky. Ale nakoniec sme sa na tom poriadne zabavili.

Nasledovalo rozkrajovanie torty...bohužiaľ, či našťastie v ten istý čas doniesli aj samoobslužný minibarík, kde si každý mohol namiešať svoj drink...torte sa už nikto nestihol venovať. Po jednom poháriku už každému bolo veselo a tak začala tancovačka, dokonca sme sa zrazu vedeli rozprávať aj s talianskou stranouJ

Zábava skončila tak okolo 21:00, zaviezli nás do penziónu...kde sme si zdriemli asi 15 minút, prezliekli sme sa a juhúúú do sicílskych barov aj s mladomanželmi. Keďže bol karneval...všetko sa tam hmýrilo mníškami, nevestami, supermanmi a podobnými stvoreniami. Tak dobre som sa už dávno nenasmiala.

Nasledovalo mierne prebudenie ľudí v penzióne a tvrdý spánok....

Na druhý deň sme stihli malú prechádzku popri mori, narýchlo zjedený obedík a rýchlo, rýchlo na letisko.

Krásny, šťastný, veselý a veľmi príjemný zážitok...dúfam, že ma čoskoro niekto mieni pozvať na svadbu a najlepšie na nejaký ostrov prosím...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?