Stopom - nestopom po severe

Autor: Diana Turčanová | 16.4.2012 o 15:34 | (upravené 16.4.2012 o 15:55) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  559x

Veľká noc, 9 dní voľna a S mala prázdniny...už dávno sme neboli na spoločnom dobrodružnom výlete a tak všetko zapadalo. Vybrali sme sa na sever, že ten je ešte nepreskúmaný. A keďže cestovanie stopom sa nám zapáčilo, vyskúšali sme to aj tento krát.

Cieľom bol Valladolid, kde sme už mali vybavený CouchSurfing u jedného chlapca (existuje internetová stránka, kde keď sa človek zaregistruje, môže komunikovať s ľuďmi z celého sveta a hľadať si tak ubytovanie, poprípade si ísť sadnúť na pivko alebo ísť na prehliadku mesta). A tak sme sa odviezli z Madridu vlakom do dediny menom Las Rozas...z kadiaľ sme chceli chytiť nejakého stopa. Nuž nasledovali 4 kolečká okolo dediny, ale žiadne vhodné miesto sa nenašlo a tak sme znovu, no teraz už bez lístka nastúpili na vlak a odviezli sme sa o pár dedín ďalej...

Po 20 minútovom kráčaní sme našli to správne miesto, ani som nestihla zložiť ruksak a ľaľaho, vysmiaty Rumun na dodávke...no nechoď s ním. Vykľul sa z neho robotník, celkom fajn chlapík...Rumuni tu dobrú povesť nemajú, ale zdá sa, že sme natrafili na toho správneho. Mal cestu priamo do Valladolidu a tak sme si vytešené sedkali v tej bielej dodávke.

Valladolid: Miguel...chlapec u ktorého sme mali spať nám dal približné inštrukcie ako sa k nemu dostať. Veľa chodenia, čakanie na nesprávnom mieste, zima, stretnutie, zloženie si vecí a vyrazenie do centra. Celkom príjemné to mestečko, veľa kostolov, múzeí a hlavne barov s výbornými chuťovečkami. Len tá zima bol problém, predsa len bola pravda, že na Veľkú noc je stále nevydarené počasie a ešte k tomu na severe. Neskôr okolo deviatej sme sa dohodli aj s Miguelom, že sa stretneme v jednom bare, aby sme videli zápas Barca - Miláno...po prvom polčase sme však skončili u jedného z jeho kamarátov...futbal sme mali síce zapnutý, ale už sme popri debate reagovali len na výkriky komentátorov. Človek si tak pomyslí, dve dievčatá na nejakom byte so štyrmi neznámymi chlapmi, znie to tak, že sme naozaj veľmi hlúpe a naivné...a možno aj sme, no chvalabohu zatiaľ máme len dobrú skúsenosť... Takže po futbale sme vyrazili do ulíc aj s Miguelom, jeho spolubývajúcim a jeho sestrou, vyskúšali sme pár zahraničných piviek, pohojdali sme sa na hojdačkách a šli sme spať.

Ráno sme si trošku pospali...budík bol okolo 12tej, nejaké tie raňajky, rozlúčka a šup na ďalší stop. Tentokrát smer Burgos. Nanešťastie sme natrafili na nejakého čudáčiska, bola to jedna z tých situácií, keď som si spomínala na všetky tie tatove rady o nerobení blbostí, dávaní si pozor a podobne. Dlho som sa takto nebála...nakoniec sa nám ho ale podarilo presvedčiť nech nás nechá v najbližšom meste...Palencii... Keď sme vystúpili z auta musela som trošku uvoľniť emócie a tak sme sa vyplakali na najbližšej lavičke. A neskôr, po ukľudnení..hybaj ho spoznávať Palenciu. Malé, ale príjemné mesto, hlavne veľmi lacné oproti Madridu.

Keďže sme sa chceli držať pôvodného plánu, ktorý bol teraz dostať sa do Burgosu...vybrali sme sa zas a znovu smerom k výpadovke, to sme ale netušili, že musíme prejsť celou industriálnou zónou, takže ďalšie dve hodinky kráčania, však prečo aj nie. Bolo už aj dosť hodín, začala som mať dosť závažné pľuzgiere z topánok a tak v momente ako som medzi tými garážami a fabrikami videla nápis Hostel, nedalo mi nepredebatovať to so S. No nakoniec sme sa zhodli, že to aspoň vyskúšame a uvidíme...ešte predsa len chýbali nejaké tie dve hodinky do zotmenia. A tak hore prštek, tabulečka Burgos a ide sa. Pristavilo sa jedno prekrásne auto a chlapík vraví, že nás môže priblížiť nejakých 40 km. A tak prečo nie...nastúpili sme. To bola jazda...počúvali sme Zaz a naše ctené zadočky si len tak lahodili v kožených sedadlách, až kým nám mladý pánko nehovorí pri odbočke do nejakej zabudnutej dediny...že on tu teda už ide zísť z diaľnice, že nás tu teda vyhodí. S vystrašeným pohľadom sme teda vystúpili...

 Bohvie či si pánko myslel, že stopovanie na diaľnici je bežná vec, ale nie je.... a tak sme sa teda kúsoček prešli do tej zabudnutej dedinky...pri prvých domoch sme pristavili jedno auto s prosbou, či nás hodí niekde viac do centra. Ten chudák bol asi v šoku pri vyslovení slova centrum, ale nakoniec nás naložil do auta a zviezol nás tých pár metrov cez úzke uličky na námestie. V dedine nebolo ani živej duše...až kým sme nezbadali jeden bar, po našom krčmu v ktorej bolo pár starčekov pozerajúcich nejakú telenovelu, ďalších pár popíjajúcich vínko a my. Celkom sympatický čašník nám oznámil, že autobusy tam neexistujú a že ľudia z tadiaľ veľmi nikam nechodia...čiže nám oznámil, že sme uviazli a nie je šanca sa z tadiaľ dostať a tak teda už so smiechom sme dopili pivko a že si ideme kúpiť niečo na jedenie a uvidí sa. Pani zlatá v obchode nám predala klobásku (nič iné nebolo) a bagetku a ešte nám stihla oznámiť, že v dedine je nejaký Hostel. Jupíííííííííííííííííííí!!! Našli sme, pekne sme sa vyspali a na druhý deň na kávičku do krčmy, kde bola podozrivá dvojica...a tak nám nedalo neopýtať sa z kadiaľ a kam idú...  To bolo radosti, keď nám povedali, že idú cez Valladolid, my sme totižto medzitým upustili od pôvodného plánu a už sme sa len chceli šťastne dostať domov.

Ani sme nevedeli ako a znovu sme brázdili ulice Valladolidu, napísali sme správu Miguelovi, že či aj túto noc by sme nemohli prespať u neho, ten mal limit do tretej...ak neodpíše, ideme chytať stop do Madridu. Neodpisoval. A tak znovu sme šli cestou necestou za stopom...našli sme fajn fleka...tabulečka bola vystrčená, keď tam zrazu policajné auto. „Dievčatá! Viete, že stopovanie je zakázané?" Ach, no áno vieme...a tak nás pokarhali a dovi dopo...s tým, že nás tam už nechcú vidieť. Do toho všetkého začalo dosť pršať a my sme boli ďaleko od centra, aspoň nás tam mohli priblížiť...

Zúfalé pozeranie sa na mobil akosi neprivolalo Miguelovu správu a tak sme už išli vymýšľať, ktorá z nás mu zavolá. Ale nebolo treba, lebo Miguel to nakoniec vytušil a tak, keď som videla jeho meno na obrazovke s nadšením som zdvihla. V rýchlosti som mu vysvetlila situáciu a on nám s radosťou ponúkol jeho gauč aj na túto noc. Ešte sa nás snažil vytiahnuť na nejaké to pivo, ale my sme radšej unavené a zmoknuté ostali doma s tým, že na druhý deň to ešte raz vyskúšame.

No ale to bolo ránko, keď sme sa zobudili, vykukli z okna a SNEŽÍÍÍÍÍ!!! V Španielsku? V Apríli? Však prečo nie! A tak sme nasadli na prvý bus smer Madrid a doma už len zničené padli do postele!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?