Diana Turčanová
To bude teplom...
Sedím v bare. Sama. Už sa unavili. Všetci. Z tepla. Myslím. Strik mi pripomína Slovensko. Ako to je? Mieša sa aj biele s colou?
Sedím v bare. Sama. Už sa unavili. Všetci. Z tepla. Myslím. Strik mi pripomína Slovensko. Ako to je? Mieša sa aj biele s colou?
Kto by to bol povedal, že raz sa nám budú plniť sny ako na bežiacom páse? Stačí si len zaželať a máš... V poslednom čase sa mi dejú neskutočné veci, ledva to stíham vnímať, ledva stíham absorbovať toľko noviniek a šťastia naraz...
Veľká noc, 9 dní voľna a S mala prázdniny...už dávno sme neboli na spoločnom dobrodružnom výlete a tak všetko zapadalo. Vybrali sme sa na sever, že ten je ešte nepreskúmaný. A keďže cestovanie stopom sa nám zapáčilo, vyskúšali sme to aj tento krát.
Jedného pekného večera plného náhod, keď sme sa postretávali aj s tým s kým sme nechceli, padla zaujímavá téma...predstav si svoje vysnívané Nebo.
Tak naposledy som bola na svadbe asi ako 15ročná...klasické rodinnovky. Nuž ale prišlo to...jedného krásneho dňa s nádychom jari...nečakané pozvanie na svadbu. Pravdu povediac som zostala trochu v šoku, pretože daného priateľa som už nevidela poriadne skoro rok. Ale to nebránilo môjmu veľkému nadšeniu z pozvania. Boli sme pozvané aj s mojou drahou kamarátkou, tak sme to krásne všetko prežívali spolu.
Boli raz dve dievčatá...sršalo z nich bláznovstvo...oči mali plné iskierok...dobrodružných iskierok. Žili si svoj bláznivý život niekde na strednom Slovensku. Či boli sestry? Nie, ale ako keby boli. Ľudia ich zo začiatku veľmi nemuseli, niekedy ich bláznovstvo totiž prekračovalo všetky možné hranice. Nevadilo! Ony si vystačili aj samé. Postupom času...ovšem ako každý, sa začali meniť, neprestali byť bláznivé, len sa trošku dali badať známky dospievania.
Ostala som v šoku...Číňania sú hore až do siedmej rána! Žijem tu už skoro rok a už sa mi viackrát podarilo ísť domov prvým metrom, ale zdá sa, že som si Číňanov takto nad ránom nikdy nevšimla, bohvie prečo...
Nejak som teraz vo fáze, keď si človek smutne uvedomí, že celý život je o vzťahoch. Viem, som mladá a nad blbosťami sa zamýšľam, ale tak to cítim. Nemáš chlapa, tak stále riešiš iba samé rande, kto...ako...kedy...kde a bla bla, a keď máš chlapa, si tak zaláskovaná, že ani nemáš čas riešiť, a potom riešiš, že čo nič neriešiš, alebo riešiš ako mu povedať hento alebo tamto... Asi som to prehnala, túto moju teóriu...ale podstata je, že celý život je o vzťahoch...